Lekárka na liečbu neplodnosti: Treba k tomu pristupovať s pokorou
K liečbe neplodnosti by páry mali vstupovať s tým, že sa to prvýkrát nemusí podariť. Niektorí si to uvedomujú a sú rozhodnutí odísť od nás s dieťaťom, iní prvý nepodarený pokus psychicky nezvládnu a vrátia sa po roku. Aj takto opisuje náročné obdobie dvojice, ktorá sa snaží o bábätko, docentka Silvia Toporcerová, gynekologička a odborný garant v Centre pre asistovanú reprodukciu Gyncare. Momentálne je nominovaná na Slovenku roka v kategórii Zdravotníctvo.
Možno každému páru pomôcť v liečbe neplodnosti?
Jednoduché to nie je. Ani my nedokážeme pomôcť každému páru mať geneticky vlastné dieťa. Vieme pomôcť zhruba 90 percentám neplodných párov, to znamená, že 9 z desiatich párov, ktoré k nám prídu, môže od nás odísť s bábätkom.
Pre ostatných zostáva možnosť adopcie. Dôležitá je osveta, pretože na Slovensku sa pomoc pri liečbe neplodnosti často poskytuje neskoro.
Páry príliš dlho čakajú, odkladajú riešenie oni, ale bohužiaľ, aj ambulantní gynekológovia. Žena aj má tendenciu sa u gynekológa poradiť, ale on jej zvyčajne odporúča len nech skúša a tak to skúša aj niekoľko rokov. Potom sa stáva, že dvojica príde po dlhoročnej neúspešnej snahe o bábätko, ale na liečbu je už neskoro.
Končia všetky dvojice tým, že podstúpia umelé oplodnenie?
Nie každý pár, ktorý vstúpi do centra pre liečbu neplodnosti, musí automaticky ísť na umelé oplodnenie. Štatisticky zhruba 20 percent párov, ktoré prídu, vstupuje do IVF (in vitro fertilizácia – k oplodneniu vajíčka dochádza v laboratórnych podmienkach) cyklu. Veľkej časti párov sa podarí otehotnieť jednoduchšími prirodzenejšími metódami, niekedy naozaj stačí banálna niekoľkodňová hormonálna liečba, ale u niektorých iná možnosť ako umelé oplodnenie neexistuje. Nie vždy s tým súhlasia, niekedy odídu alebo hľadajú možnosti riešenia inde.
Koľko rokov sa dvojica pokúša otehotnieť prirodzene a jednoducho povedané tým stráca čas? Kedy je načase navštíviť odborníka?
Štatistiky na to nie sú, ale bežne sa stáva, že prídu páry, ktoré sa snažia 4 či 5 rokov, nie je raritou, že sa snažia aj 10 rokov. Čím dlhšia je doba neplodnosti, tým ťažšie je riešenie. Do 35. veku života by mal pár po roku neúspešného snaženia vyhľadať pomoc. U žien starších ako 35 rokov je už po pol roku neúspešnej snahy potrebné absolvovať základné vyšetrenia, aby sme vylúčili najzávažnejšie príčiny, prečo sa nedarí otehotnie. Ak naozaj nájdeme niečo, čo nepripúšťa inú možnosť ako umelé oplodnenie, netreba čakať, pretože po 35. veku života klesá nielen schopnosť spontánne otehotnieť, ale rovnako aj úspešnosť liečby neplodnosti. Pacientov je potrebné zároveň poučiť, čo je vlastne snaha o bábätko. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je to nechránený pohlavný styk raz za dva až tri dni. Niekedy zvyknem pacientom povedať, že frekvencia ich pohlavného styku je skôr antikoncepcia ako snaha o bábätko. V dnešnej dobe sa niekedy nie je čomu čudovať, lebo niektoré páry sa stretnú doma aj párkrát do mesiaca, ale vtedy nemôžeme hovoriť o snahe o bábätko.
Možno hovoriť o trende klesajúcej schopnosti otehotnieť?
Výskyt neplodnosti stúpa. Počas môjho štúdia to bol problém pri siedmich percentách všetkých párov, dnes sa udáva číslo 15 percent. Je to dané jednak tým, že všetky negatívne vplyvy prostredia sa odzrkadľujú nielen na výskyte napríklad onkologických alebo srdcových ochorení, ale aj neplodnosti. Druhá vec je, že sa u nás už naplno prejavuje trend, že sa tehotenstvo odkladá do vyššieho veku. Niektorí tvrdia, že ak by sa dnešná populácia snažila otehotnieť medzi dvadsiatkou a dvadsaťpätkou, tak by bol výskyt neplodnosti porovnateľný s tým, ako to bolo kedysi. Dnes však máloktorá žena chce otehotnieť pred tridsiatkou a všetko sa posúva o 10 a niekedy aj viac rokov neskôr.
Na čo prvé sa vás páry pýtajú?
Každého, samozrejme, zaujíma, ako sa dopracovať k dieťaťu. Chcú od nás odpoveď, prečo sa im to nedarí. Bohužiaľ, reprodukčná medicína nevie vždy odpoveď na túto otázku. Neplodnosť je prejav množstva rôznych ochorení, ktoré môžu postihovať muža, ženu alebo aj obidvoch. Aj keď zrealizujeme všetky vyšetrenia, ktoré k dispozícii máme, aj tak nám ostane určité percento párov, ktorým na ich otázku „prečo“nevieme odpovedať. Často sa tiež pýtajú, prečo sa im nedarí otehotnieť, keď majú výsledky v poriadku. Ak nevieme prísť na to, kde je tá porucha, tak niekedy nemá zmysel ďalej pátrať po príčine, ale ponúknuť im možnosť liečby.
Dokedy má snaha o umelé oplodnenie zmysel?
Je to veľmi individuálne a závisí to od toho, či sme našli príčinu, prečo sa nedarí otehotnieť a tiež, aká je odpoveď vaječníkov alebo ako sa delia embryá pri danom IVF cykle. Ak hrozí zlyhanie funkcie vaječníkov, už po jednej hormonálnej stimulácii vieme žene povedať, že toto nie je cesta pre ňu, pretože z jej vaječníkov nie sme schopní získať zdravé vajíčko, ktoré by mohlo viesť k zdravému tehotenstvu a ak budeme ďalej pokračovať v tejto liečbe, tak sa pohybujeme na štatistickej úspešnosti menej ako päť percent. Odporúčame jej, že oveľa lepším riešením by boli darované vajíčka. Nie každý to akceptuje, niekto bude bojovať aj pri takejto minimálnej šanci. Na druhej strane, ak máme dosť vajíčok a dosť spermií a opakovane sa úspech nedostavuje, tak si niekedy treba povedať dosť, pretože som preto spravil všetko a ďalej nebudem ohrozovať svoje zdravie ďalšími opakovanými stimuláciami. Ja som nemala veľa pacientov, ktorí by absolvovali 8 či 10 IVF cyklov, ale sú aj takí, čo to za žiadnu cenu nechcú vzdať. Do piatich cyklov je asistovaná reprodukcia bezpečná. Pri ďalších cykloch už treba rátať s tým, že úspešnosť je už naozaj dosť nízka.
Čím si vlastne v tom čase prechádza pár?
Je to veľká psychická záťaž. Určitý stres už je, že si niekoľko týždňov picháte injekcie na stimuláciu vajíčok, potom nasleduje ich odber v celkovej anestézii. Väčšina pacientov tvrdí, že najstresujúcejšie obdobie prichádza po prenose embrya do nemocnice, kedy sa desať dní čaká na výsledok. Z týchto dôvodov je do liečby potrebné vstupovať s pokorou a s vedomím si toho, že sa to prvý raz nemusí podariť, aby to pre nich nebolo až také strašne veľké sklamanie. Niektorí prídu a povedia: Ja viem, že to nemusí byť na prvýkrát úspešné, chcem mať dieťa, idem do toho, ale chcem odtiaľ odísť s dieťaťom. A u niektorých po prvom pokuse vidíte, že sa psychicky zložia.
Stretli ste sa niekedy s negatívnymi reakciami na umelé oplodnenie?
Sme kresťanský štát a katolícka cirkev komplexne odmieta asistovanú reprodukciu, takže to dosť poznačuje aj vnímanie pacientov. Ja stále hovorím, že celá medicína ide proti prírode, alebo ak chcete proti Bohu, osudu. Iste, pole reprodukčnej medicíny je špecifické, ale bohužiaľ, žijeme v dobe, ktorá je iná ako pred dvetisíc rokmi. A faktory súčasného prostredia sa odzrkadľujú aj na plodnosti. Existujú negativistické odhady, že o niekoľko desaťročí sa ľudia nebudú vedieť normálne rozmnožovať. Ja verím, že k tomu nedospejeme. Asistovanú reprodukciu vnímam takisto ako každú inú oblasť medicíny – bojujeme proti prírode, ale to bojuje každý lekár alebo zdravotník.
Na vašej klinike je možnosť darovania spermií a vajíčok. Po akom čase s nimi od odberu môžete pracovať?
Pri spermiách je tento čas legislatívne upravený, nemôžeme ich použiť hneď po odbere, ale musia byť zmrazené. Darca musí byť s odstupom šiestich mesiacov vyšetrený na všetky sexuálne prenosné ochorenia a ak je kontrolná vzorka negatívna, tak vtedy vieme jeho spermie použiť. Pri vajíčkach je to trochu iné, tie musíme do 24 hodín oplodniť. Máme databázu darkýň a ak o vajíčka jednej z nich pacientka prejaví záujem, tak darkyňu pripravíme na odber. V deň odberu sú už nachystané spermie a vajíčka od darkyne sa hneď oplodnia.
Nepoužité embryá uskladňujete zmrazené, po akom dlhom čase ich možno opätovne použiť?
Na Slovensku nie je legislatívne stanovená horná hranica, ako dlho možno embryo uchovávať zmrazené. Do piatich rokov je to podľa mňa úplne bezpečné, ale prenášali sme už aj embryá, ktoré boli zmrazené dlhšie a narodili sa z nich zdravé deti.
