PGT-A – predimplantačné genetické testovanie aneuploídií
Geneticky zdravý človek má v každej bunke 46 chromozómov. Ide o 22 párov tzv. autozómov, označených číslami 1 až 22, a jeden pár tzv. gonozómov – u žien sú to dva gonozómy X a u muža jeden gonozóm X a jeden gonozóm Y. Normálny genetický zápis je teda v prípade ženy karyotyp 46XX a u muža karyotyp 46XY.
V prípade, že je niektorý z chromozómov navyše, prípadne niektorý chýba, ide o tzv. aneuploídie. Existujú aneuploídie, pri ktorých sa embryo môže dovyvíjať až do termínu pôrodu (Edwardsov syndróm – trojica chromozómov 18 alebo Patauov syndróm – trojica chromozómov 13), avšak genetické poškodenie je také závažné, že väčšina takýchto detí umiera skoro po narodení. Potom sú to aneuploídie, s ktorými môže človek dlhodobo žiť. Medzi takéto patria napríklad Downov syndróm (namiesto dvojice chromozómov 21 má takýto človek v každej bunke trojicu chromozómov 21 – 47XX +21 alebo 47XY+21), Turnerov syndróm (ide o ženy, ktoré majú namiesto dvoch X chromozómov len jeden X chromozóm – 45X0) alebo Klinefelterov syndróm (navyše jeden gonozóm X u mužov – 47XXY).
Všeobecne možno povedať, že aneuploídie sú v embryách veľmi časté. Väčšina takýchto aneuploidných embryí sa však nie je schopná uhniezdiť v maternici, prípadne sa takéto tehotenstvo končí včasným potratom. Aneuploídie sú zodpovedné za viac ako 50 % včasných spontánnych potratov aj po spontánnom otehotnení. V takom prípade sa pri genetickom vyšetrení najčastejšie nachádzajú abnormálne počty chromozómov 16, 22, X, Y, 21 a 15. V rámci in vitro fertilizácie percento geneticky nesprávnych embryí v zmysle aneuploídií stúpa s vekom ženy. Najčastejšie ide o poruchu počtu chromozómov 22, 16, 21, 14, 15, 19, X a Y. Podľa štatistík viac ako 90 % prípadov nesprávnej genetickej výbavy zdedí embryo zo strany vajíčka. Len veľmi nízke percento týchto porúch je zo strany spermie. Čím je žena staršia, tým vyššie percento vajíčok, ktoré dospejú k ovulácii, má nesprávny počet chromozómov. Okolo 40-ky je to viac ako 90 % všetkých vajíčok.
To, či má embryo správny počet chromozómov, sa dá určiť len genetickým vyšetrením. Aj embryo s nesprávnym počtom chromozómov sa môže pravidelne vyvíjať a embryológ nemá možnosť ho bez genetického vyšetrenia odlíšiť od geneticky zdravých embryí.
Existuje viacero skupín pacientok, pre ktoré je vyšetrenie aneuploídií embryí určené:
- Pacientky s opakovanými spontánnymi potratmi po vylúčení iných príčin potrácania. U týchto pacientok sa predpokladá, že príčinou potratu je práve nesprávna genetická výbava embrya. Vyšetrením embrya a transferom geneticky zdravého embrya do maternice sa tak významne znižuje riziko ďalšieho spontánneho potratu.
- Pacientky s opakovaným zlyhaním uhniezdenia embrya v maternici po embryotransfere. Väčšina týchto tzv. implantačných zlyhaní je spôsobená práve neadekvátnou genetickou výbavou embrya. S každým ďalším neúspešným embryotransferom rastie stres a stúpa sklamanie z neúspešnej liečby. Práve v tomto prípade môže predimplantačná diagnostika predísť takýmto zbytočným transferom geneticky nezdravého embrya do maternice.
- Pacientky vo vyššom veku, u ktorých je štatisticky vysoké riziko aneuploídie embryí. Veková hranica pre takéto testovanie je podľa rôznych autorov rôzna. Niektoré centrá odporúčajú paušálne genetické testovanie embryí už po 38. roku života ženy, iné pracoviska považujú za hranicu 40 rokov života ženy. Aj v tomto prípade tak genetická diagnostika môže predísť zbytočným transferom embryí, ktoré sa v žiadnom prípade nemôžu skončiť pôrodom zdravého dieťaťa.
- Pacientky po indukovanom potrate pre genetickú anomáliu plodu, ktoré chcú predísť tomu, aby sa daná situácia v budúcnosti opakovala.
- Špecifické skupiny pacientskych párov, u ktorých je vyššie riziko genetických anomálií embrya oproti bežnej populácii (ťažké poruchy spermiogramu, IVF cykly s chirurgickým odberom spermií zo semenníka, pacienti po liečbe onkologických ochorení chemoterapiou alebo rádioterapiou).
