Problémy s plodnosťou postihujú na Slovensku približne každý šiesty pár, a cesta k vlastnej rodine tak môže byť pre mnohých dlhá a náročná.
Výskum slovenského tímu (UPJŠ LF Košice, Gyncare a.s. a UNLP Košice) sa zameriava na lepšie pochopenie biologických mechanizmov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť asistovanej reprodukcie, vrátane prípadov žien s endometriózou či párov s opakovanými neúspešnými cyklami IVF (in vitro fertilizácia). Ich dlhodobá práca bola ocenená Cenou za vedu a techniku 2025 v kategórii Vedecko-technický tím roka.
O tom, ako moderná medicína posúva hranice diagnostiky a liečby neplodnosti a akú úlohu v tomto vývoji zohrávajú nové technológie vrátane umelej inteligencie, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Silviou Toporcerovou, PhD., MBA, EFRM – medicínskou riaditeľkou GYNCARE.
Pani docentka, neplodnosť sa, žiaľ, stáva čoraz aktuálnejšou témou a dotýka sa stále väčšieho počtu párov. Aké sú jej najčastejšie dôvody?
Zvyčajne ide o kombináciu viacerých faktorov. U žien patria medzi najčastejšie príčiny poruchy ovulácie, endometrióza, hormonálne poruchy a prirodzené znižovanie kvality a počtu vajíčok s vekom. Po 35. roku života dochádza k tomuto zhoršovaniu kvality rýchlejšie, čo môže výrazne ovplyvniť šance na spontánne otehotnenie aj úspešnosť liečby.
U mužov je to zvyčasjne znížený počet alebo kvalita spermií. Príčiny nie sú vždy jednoznačné a často ide o kombináciu genetických faktorov, vplyvu životného štýlu, stresu a prostredia. U mnohých párov sa nájde negatívny ukazovateľ na oboch stranách, preto je komplexné vyšetrenie vždy potrebné u oboch partnerov.
Dnešná medicína dokáže takmer zázraky. Existujú napriek tomu výzvy, ktorým v reprodukčnej medicíne čelíte?
Moderná medicína urobila v posledných rokoch veľký pokrok – dnes vieme detailne hodnotiť kvalitu vajíčok, vývoj a kvalitu embryí, analyzovať ich genetickú informáciu a sledovať ich správanie v reálnom čase. Napriek tomu však stále nedokážeme s úplnou istotou predpovedať, ktoré embryo povedie k úspešnému tehotenstvu a narodeniu zdravého dieťaťa. Výber embrya s najvyšším skutočným vývojovým potenciálom zostáva jednou z hlavných výziev reprodukčnej medicíny.
Rovnako dôležitým faktorom je čas. Mnohé páry prichádzajú na vyšetrenie až v období, keď je ich reprodukčný potenciál už fyziologicky výrazne znížený, najmä v súvislosti s vekom ženy. Práve preto má veľký význam výskum, ktorý posúva možnosti diagnostiky aj liečby neplodnosti dopredu. Čím lepšie dokážeme porozumieť biologickým príčinám neplodnosti a individuálnym rozdielom medzi pacientami, tým presnejšie vieme zvoliť liečebný postup a reálne zvyšovať šance na úspech.
Vaša práca znie trochu detektívne – vo výskume sledujete „biomarkery“, teda akési kontrolky embrya. Čo presne tieto kontrolky odhaľujú?
Biomarkery sú biologické signály, ktoré nám pomáhajú lepšie odhadnúť, aký vývojový potenciál môže embryo mať. Popri hodnotení jeho vzhľadu a rýchlosti delenia sledujeme aj molekuly, ktoré embryo uvoľňuje do prostredia v ktorom sa vyvíja – kultivačného média. Ide o jemné „molekulárne odtlačky“, ktoré odrážajú stav buniek a ich metabolickú aktivitu.
Takéto profily nám môžu poskytnúť doplnkovú informáciu o tom, ako embryo funguje na biologickej úrovni, a pomôcť lepšie porovnať embryá medzi sebou. Nejde o absolútnu predpoveď úspechu, ale o ďalší zdroj dát, ktorý môže v budúcnosti spresniť výber embrya s vyšším vývojovým potenciálom. Laicky povedané, embryo nám takto nepriamo naznačuje, ako sa mu darí, bez toho, aby sme doň akokoľvek zasahovali. Tou detektívnou prácou je teda tie náznaky spoznať.
Hovoríte o spojení vedy a techniky – spomínate AI, genetiku aj „molekulárne odtlačky“. Čo toto spojenie znamená v praxi pre neplodné páry?
Keď spojíme genetické vyšetrenia, podrobné monitorovanie vývoja embryí a analýzu látok, ktoré embryo počas vývoja uvoľňuje do okolitého prostredia, získame množstvo informácií o jeho biologickom stave. Umelá inteligencia nám pomáha tieto údaje vyhodnocovať. Cieľom je lepšie odhadnúť, ktoré embryá majú vyšší vývojový potenciál.
Ak sa význam týchto metód v ďalších štúdiách potvrdí, môžu v budúcnosti pomôcť znížiť počet neúspešných pokusov a skrátiť čas do dosiahnutia tehotenstva, a tým aj dosiahnuť vyšší počet tehotenstiev u jednej pacientky. Ide však o postupy, ktoré sa stále vyvíjajú a zatiaľ nie sú štandardnou súčasťou liečby.
Výskum získal ocenenie Inovácia Slovenska 2021 a stal sa súčasťou medzinárodnej patentovanej prihlášky. Budeme mať vďaka tomu na Slovensku prelomovú technológiu v IVF, ktorá pacientom prinesie niečo, čo inde nemajú?
Ocenenie a patent pre nás znamenajú, že to, na čom pracujeme, má odbornú hodnotu a potenciál do budúcnosti. Identifikovali sme molekuly, ktoré by mohli pomôcť lepšie porozumieť tomu, ako sa embryo vyvíja, a tieto poznatky sú chránené patentom.
Zároveň však chceme byť úprimní – patent ešte neznamená hotové riešenie pre každodennú prax. Vo výskume pokračujeme a postupne overujeme, či a ako môžu tieto poznatky pomôcť pacientom. Našou snahou je vytvoriť jednoduchý a neinvazívny spôsob hodnotenia embryí, ktorý by mohol v budúcnosti zlepšiť úspešnosť IVF a znížiť počet potrebných pokusov.
Pacienti by tak mohli získať prístup k novým diagnostickým možnostiam. Zase však musím pripomenúť, že dnes sme ešte vo fáze výskumu a overovania, nie hotovej technológie.
Váš výskum sa sústreďuje aj na „receptivitu endometria“. Zjednodušene povedané, snažíte sa nájsť ten absolútne perfektný moment, kedy je maternica pripravená prijať embryo…
Úspešnosť uhniezdenia embrya v maternici nezávisí iba od vlastností embrya, ale aj od stavu výstelky maternice v čase transferu. V našom výskume sa zameriavame na látku zvanú hyaluronan, ktorá sa prirodzene nachádza vo výstelke maternice – endometriu. Skúmame, ako rôzne formy tejto látky ovplyvňujú správanie buniek práve v období, keď je maternica najviac pripravená prijať embryo. Ukazuje sa, že hyaluronan neplní len podpornú „hydratačnú“ funkciu, ale podieľa sa aj na bunkovej komunikácii a na vytváraní prostredia, ktoré umožňuje embryu uchytiť sa.
Naším cieľom je lepšie porozumieť tomuto prirodzenému procesu a zistiť, či ho vieme v budúcnosti citlivo podporiť v prospech pacientok, najmä tých, ktoré majú za sebou viacero neúspešných pokusov o otehotnenie.
Hovoríte, že efekt závisí od viacerých faktorov a že skúmate rôzne formy hyaluronanu, ktoré ovplyvňujú správanie buniek maternice. Aké sú teda konkrétne výsledky vášho výskumu? Ste na stope objavu, ktorá forma hyaluronanu funguje ako tá najlepšia „výživa“ na mieru pre maternicu, aby sa maximalizovala šanca na úspešné tehotenstvo?
Vieme, že hyaluronan zohráva úlohu pri uhniezdení embrya a že patrí medzi málo doplnkových metód, ktoré podľa odporúčaní ESHRE môžu v určitých prípadoch mierne zvýšiť šancu na úspech. Zároveň však platí, že nie všetky jeho formy pôsobia rovnako a efekt nie je rovnaký u každej pacientky.
V našom výskume pozorujeme, že niektoré typy hyaluronanu skôr stabilizujú prostredie v maternici, zatiaľ čo iné môžu ovplyvňovať správanie buniek a podporovať procesy dôležité pre uchytenie embrya. Snažíme sa zistiť, ktoré formy by mohli mať najväčší význam práve v období implantácie, najmä u žien s opakovanými neúspechmi.
Vo vašom výskume spájate medicínu, biochémiu, umelú inteligenciu aj psychológiu. Ako tieto oblasti spolupracujú?
Reprodukčná medicína dnes nie je len o gynekológii. Plodnosť je výsledkom spolupráce viacerých procesov v tele – od kvality vajíčok, spermií a embryí, cez genetiku a hormonálne prostredie, až po celkový zdravotný stav a psychickú záťaž páru. U mnohých pacientov nejde o jeden izolovaný problém, ale o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Práve preto je dôležitá úzka spolupráca viacerých odborností, aby bolo možné posudzovať situáciu komplexne a hľadať riešenia „na mieru“.
Zároveň dnes pracujeme s veľkým množstvom obrazových, laboratórnych a klinických informácií, ktoré už nie je možné spoľahlivo vyhodnocovať človekom. Moderné technológie, ako umelá inteligencia a bioinformatika, nám pomáhajú tieto údaje spracovať, porovnávať a hľadať v nich súvislosti, ktoré by inak mohli zostať nepovšimnuté. Vďaka tomu sa postupne približujeme k presnejšej diagnostike a cielenejšej liečbe, ktorá zohľadňuje individuálne rozdiely medzi pacientmi a môže v budúcnosti zvýšiť šance na úspešné tehotenstvo.
zdroj: Peter Frolo
Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, EFRM
Docentka Silvia Toporcerová patrí medzi popredné osobnosti slovenskej reprodukčnej medicíny s viac ako 25-ročnou klinickou a vedeckou praxou. Počas tohto obdobia pracovala vo viacerých IVF centrách a podieľala sa na rozvoji klinickej aj výskumnej činnosti v tomto odbore.
Svoje odborné vzdelanie potvrdila titulom PhD., docentúrou v odbore Gynekológia a pôrodníctvo a špecializáciou z Reprodukčnej medicíny (IPVZ Praha). V roku 2025 získala európsku certifikáciu EFRM v Paríži (European Fellowship in Reproductive Medicine) a od roku 2025 pôsobí na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach ako univerzitná profesorka.
Od roku 2016 je medicínskou riaditeľkou a odborným garantom kliniky reprodukčnej medicíny GYNCARE, kde sa venuje klinickej práci aj výskumu zameranému na zvyšovanie úspešnosti asistovanej reprodukcie. Je podpredsedníčkou Spoločnosti asistovanej reprodukcie SGPS, autorkou a spoluautorkou patentových prihlášok a učebných textov, publikovala desiatky vedeckých prác, vrátane článkov v medzinárodných impaktovaných časopisoch, so zameraním na embryológiu, genetiku, endometriálnu receptivitu a inovácie v asistovanej reprodukcii.
zdroj: CVTI SR
