Úspešné príbehy

Keď sa pozriem teraz spätne dozadu, všetko sa to začalo prvou návštevou gynekologickej ambulancie. Po tejto kontrole a v nasledujúcich pár rokoch som musela podstúpiť niekoľko gynekologických operácií a s každou bola šanca o prirodzené otehotnenie v podstate nemožná.

Keďže túžba bola silnejšia, rozhodli sme sa s manželom navštíviť Centrum asistovanej reprodukcie GYNCARE v Košiciach. Nesmierne ďakujeme pani doc. Toporcerovej, ktorá je veľká odborníčka s ľudským prístupom, a mohla som jej plne dôverovať od prvého stretnutia. Tá dôvera je inak veľmi dôležitá. Nastavila nám postup liečby a na moje veľké prekvapenie sme sa približne už po pol roku od prvej návštevy v centre mohli tešiť z pozitívneho testu, z ktorého tu máme dnes 16-mesačného krásneho zdravého chlapčeka. A viete ešte čo? 🙂 Vďaka zamrazenému embryu sa teraz tešíme na ďalšie bábätko, s ktorým som momentálne v 15. týždni tehotenstva. 🙂  Tentoraz to vyzerá na dievčatko. Držte nám palce, aby sme to dotiahli do úspešného konca. Ďakujeme.

S manželom sme sa neúspešne pokúšali o bábätko a až po návšteve centra v Nitre sme zistili, že tomu potrebujeme dopomôcť. Podarilo sa to hneď na prvýkrát. Obrovská vďaka centru, od začiatku sme sa tam cítili príjemne, chválime výborný prístup z odbornej aj ľudskej stránky. Navštíviť centrum a vydať sa cestou IVF bolo naše najlepšie rozhodnutie v živote. Dnes nám robia radosť naše krásne zdravé dvojičky Timotejko a Tamarka a my nemôžeme byť šťastnejší. Navždy ostaneme vďační centru Gyncaru. Želám všetkým párom takýto nádherný, rozprávkový koniec.

Cesta Ľubomíry trvala dlhých 10 rokov.  Na jej konci je krásny chlapček Henrich.

O dieťatko sme sa usilovali celých dlhých 10 rokov. Lekári nám stále hovorili, že sme obaja v poriadku, že to chce len čas. Slovenské zdravotníctvo. Keď som však jedného dňa skončila v zamestnaní a zrazu bol čas na seba samu, tak som sa opýtala manžela, či to teda neskúsime aspoň raz v Centre pre asistovanú reprodukciu Gyncare v Košiciach. Ono, my sme predtým vraveli, že umelé oplodnenie nepodstúpime, pretože to nechceme nasilu, stojí to veľa síl, trpezlivosti a v neposlednom rade peňazí. Ale poviem vám, ľudia, neodkladajte to a riešte tieto problémy čím skôr. My sme stratili zbytočne kopec času. A verte mi, že to za tú radosť naozaj stojí.

Tak teda sme si s mužom povedali, že skúsime aspoň jeden cyklus umelého oplodnenia, aby sme si potom nevyčítali, že sme pre naše vytúžené bábätko neurobili všetko možné, čo sa len dá. A tých možností v Gyncare je mnoho. Začali sme tak navštevovať Gyncare v Košiciach, konkrétne vynikajúceho pána doktora Hermana. Pracuje v tejto oblasti už mnoho rokov a je to odborník na špičkovej úrovni. A, mimochodom, má veľmi dobrý zmysel pre humor.

Prešli sme si základnými vyšetreniami, ja som absolvovala menší operatívny zákrok, podstúpila hormonálnu liečbu a hor sa na umelé oplodnenie. Keby mi niekto predtým povedal, že sa to podarí na prvý pokus, už dávno by som klopkala na recepcii Gyncare.

Dnes máme doma vďaka pánovi doktorovi Hermanovi a celému tímu centra krásneho 3-mesačného chlapčeka Henricha. Z celého srdca vám ďakujeme a prajeme, aby každý jeden pár, ktorý vás navštívi, mal takúto pozitívnu skúsenosť s vašim centrom ako my.

S pozdravom Heňko, Ľubka a tatik Henrich🥰👨‍👩‍👦

Nikdy sa nevzdávaj! Znelo moje heslo, keď som sa pred ôsmymi rokmi dozvedela, že mám endometriózu 3. stupňa. To som ešte netušila, čo všetko ma čaká… Rozsiahle zrasty v brušnej dutine, na maternici, vaječníkoch.. a okrem toho myómy na maternici. Prekonala som dve laparoskopické operácie. Ani po jednej sa nám nepodarilo otehotnieť. Skúšali sme prirodzene skoro 4 roky. Keď už sa zdalo, že prirodzene to naozaj nepôjde, navštívili sme Centrum asistovanej reprodukcie GYNCARE. Tam diagnóza neznela až tak zle, šance sme mali, verili sme a nevzdávali sa. Len sme sa museli vyzbrojiť trpezlivosťou a silnou psychikou. Podstúpila som 3x vnútromaternicovú insemináciu (IUI) – ani raz nevyšla… Sklamanie, aké sme s manželom prežívali v tom období bolo neuveriteľné. Plačem, keď si na to spomeniem. Nemala som síl ísť do IVF, ale nakoniec som sa rozhodla a nikdy to neoľutujem. Na prvom IVF nám embryotransfer nevyšiel. Nastal smútok, nešťastie, zlosť na seba samu, na všetkých okolo, na celý svet, aký sa nedal ani opísať. Najmä, ak vôkol vás majú všetci bábätká a vy nič iné nepočúvate, iba „kedy budete mat vy?“. Ženy, ktoré to poznajú, vedia ten pocit… Po roku od neúspešného embyotransferu, hoci som bola veľmi nešťastná a nemala síl pokračovať, rozhodla som sa podstúpiť kryoembryotransfer (KET) – stále v rámci prvého IVF. Dala som do toho všetko, samú seba. Nasadila som prírodnú liečbu a veľa vitamínov. Podpora od manžela a modlenie sa k Bohu každý jeden večer nám prinieslo zázrak menom Miško. Náš vymodlený synček pred dvomi dňami oslávil svoje prvé narodeniny a ja nedokážem ani len opísať to šťastie aké cítim a zažívam každý deň. Tak veľmi, veľmi to prajem každej žene.

Tehotenstvo som mala kvôli myómom rizikové, no vydržala som do 38+0 tt, kedy som porodila cisárskym rezom. Všetka bolesť už pominula a my s manželom premýšľame, že by sme chceli súrodenca pre nášho Miška.

Ženy, manželky, partnerky.. nevzdávajte sa nikdy! Nikdy! Verte, choďte za svojim cieľom. Hľadajte sa. Zverte sa do rúk odborníkov, ako sme sa zverili aj my. Každý večer ďakujem za to, čo mám. Nehanbím sa, že som bola na umelom oplodnení a už by som nečakala tak dlho. Zázrak života je niečo úžasné. Všetkým bojovníčkam držíme palce!