Šesť dní. Toľko trvá jedna z najdramatickejších premien v ľudskej biológii a väčšina z nej prebieha neviditeľná voľným okom. Z jednej bunky vzniká štruktúra s desiatkami až stovkami buniek, ktorá môže byť začiatkom nového života.
Pre pár čakajúci na správy z laboratória dni plynú pomaly. Pre embryológa je to čas pozorovania krehkého, ale zároveň dynamického procesu, pri ktorom záleží na každom detaile. Čo sa počas prvých dní deje? Nahliadnite spolu s nami do mikroskopu.
Deň 0: Oplodnenie a prvé hodiny nového vývoja
Deň 0 je deň oplodnenia. Oplodnené vajíčko sa ukladá do kultivačného média a inkubátora, kde má stabilnú teplotu, vlhkosť a presne kontrolované zloženie plynov. Cieľom je vytvoriť podmienky čo najbližšie tým, ktoré by embryo malo prirodzene najprv vo vajíčkovode, neskôr v maternici.
Po spojení vajíčka a spermie vzniká zygota – prvá bunka nového, spoločného organizmu. Vo vajíčku sa objavia dve prvojadrá: jedno nesie genetickú informáciu od ženy, druhé od muža.
V zygote sa zároveň začína veľká reorganizácia. Zygota si pripravuje vnútorné prostredie na prvé delenie, upravuje svoje štruktúry a využíva zásoby, ktoré si vajíčko prinieslo ešte z obdobia pred oplodnením.
Deň 1 až 3: Prvé delenia a prebudenie vlastného genetického programu
Zhruba 24 hodín po oplodnení sa zygota rozdelí na dve bunky. Potom na štyri. Okolo tretieho dňa má embryo zvyčajne šesť až osem buniek. Výrazne sa nezväčšuje, skôr sa pôvodný objem rozdeľuje na stále menšie bunky.
V týchto prvých dňoch sa embryo ešte spolieha na zásoby, ktoré si vajíčko prinieslo pred oplodnením – molekuly RNA, proteíny, energetické zásoby. Postupne však začína aktivovať vlastný genetický program. Je to chvíľa, keď embryo prestáva byť len produktom vajíčka a spermie a začína fungovať ako samostatný biologický systém.
Odkiaľ embryo čerpá energiu?
Energiu a stavebné látky získava z prostredia, v ktorom sa nachádza. Pri prirodzenom počatí je to tekutina vo vajíčkovode a neskôr v maternici. Pri IVF je to špeciálne kultivačné médium, poskytujúce embryu živiny a ďalšie esenciálne zložky, ktoré využíva na tvorbu energie a syntézu vlastných stavebných látok potrebných na rast, delenie buniek a správny embryonálny vývoj.
Deň 4: Morula
Na štvrtý deň embryo vstupuje do štádia zvaného morula. Názov pochádza z latinčiny a znamená moruša, pretože embryo v tomto období pripomína drobnú guľôčku zloženú z viacerých buniek.
Práve to je podstata tohto dňa: prebieha kompakcia – embryo sa v tomto čase stáva aj metabolicky aktívnejším, zároveň sa aktivujú gény, ktoré riadia ďalší vývoj embrya.
Pre embryológa je morula dôležitým signálom. Hovorí, že embryo zvládlo prvé delenia, aktivovalo vlastný vývoj a smeruje k štádiu, v ktorom bude možné lepšie posúdiť jeho potenciál.
Vývoj embrya prebieha deň po dni – od zygoty cez prvé delenia až po blastocystu na 5.–6. deň, ktorá je pripravená na transfer, mrazenie alebo genetické testovanie. Zdroj: GYNCARE
Deň 5: Blastocysta pripravená na ďalší krok
Piaty deň je v IVF cykle často najočakávanejší. Embryo sa mení na blastocystu, teda štruktúru s jasnejšou vnútornou organizáciou s zhruba 200 až 250 bunkami a pripravuje sa na hatching. O tom, ako prebieha výber najvhodnejšieho embrya na transfer, sa dočítate v samostatnom článku.
Čo je hatching?
Aj keď sa blastocysta pri embryotransfere často nachádza ešte v ochrannom obale (zona pellucida), pred samotným uhniezdením sa z neho musí prirodzene uvoľniť. Tento proces sa nazýva hatching a je nevyhnutným krokom k tomu, aby sa embryo mohlo prichytiť k sliznici maternice.
A čo asistovaný hatching?
Niekedy sa v IVF používa aj asistovaný hatching. Ide o laboratórnu techniku, pri ktorej embryológ pomocou špeciálneho postupu opatrne naruší alebo stenčí zonu pellucidu, aby sa embryu uľahčilo uvoľnenie z obalu. Môže sa zvažovať v prípade transferu rozmrazeného embrya, v niektorých prípadoch pri pozitívnych protilátkach proti ZP alebo v prípadoch, keď to tím považuje za medicínsky opodstatnené. Nie je to však univerzálna metóda, ktorá by sama o sebe garantovala implantáciu alebo tehotenstvo.
Embryo nie je pasívna skupina buniek
Hoci je embryo v prvých dňoch života mikroskopické, neustále komunikuje so svojím okolím. Z kultivačného média prijíma živiny, aminokyseliny, glukózu a ďalšie látky potrebné na tvorbu energie a rast. Zároveň do svojho okolia uvoľňuje rôzne molekuly, napríklad metabolity, bielkoviny, lipidy či drobné molekuly RNA, ktoré odrážajú jeho aktuálny stav a vývojový potenciál.
Komunikácia prebieha aj vo vnútri samotného embrya. Jednotlivé bunky si prostredníctvom špeciálnych spojení a chemických signálov odovzdávajú informácie, koordinujú svoje delenie a postupne sa rozhodujú, akú úlohu budú v ďalšom vývoji plniť.
V posledných rokoch sa čoraz väčšia pozornosť výskumníkov upriamuje na mikroRNA (miRNA) – drobné regulačné molekuly RNA, ktoré embryo prirodzene uvoľňuje do kultivačného média. Hoci je táto oblasť stále predmetom intenzívneho výskumu, viaceré štúdie naznačujú, že analýza miRNA by v budúcnosti mohla predstavovať neinvazívny biomarker na predikciu úspešnej implantácie a pomôcť pri výbere embrya s najvyššou šancou na vznik tehotenstva bez potreby zásahu do jeho štruktúry.
V čom embryo „pláva“ a vyvíja sa?
Aby sa embryo mohlo deliť a rásť mimo tela, potrebuje prostredie, ktoré mu poskytne správnu teplotu, stabilné pH, ochranu pred výkyvmi a vhodné živiny. Preto sa ukladá do špeciálneho kultivačného média – presne pripravenej tekutiny, ktorá napodobňuje podmienky vo vajíčkovode a maternici.
Kultivačné médium môže obsahovať napríklad:
- ióny, ktoré pomáhajú udržiavať stabilné prostredie
- zdroje energie
- aminokyseliny ako stavebné látky
- proteíny
- látky podporujúce stabilné pH
- zložky, ktoré pomáhajú embryu zvládať oxidačný a metabolický stres
Embryá sú uložené v inkubátore, kde sa nepretržite sleduje teplota a zloženie atmosféry. Moderné laboratóriá využívajú aj time-lapse systémy – kamery priamo v inkubátore, ktoré zaznamenávajú vývoj embrya bez toho, aby ho bolo potrebné vyberať.
Čo sa deje po piatom dni?
Po piatom dni prichádza rozhodnutie, ktoré závisí od vývoja embrya, stavu pacientky a odporúčania tímu. Najčastejšie biopsia embrya na PGT a následne jeho zamrazenie.
Čerstvý embryotransfer
Pri čerstvom transfere sa embryo prenesie do maternice v tom istom IVF cykle. Samotný výkon je krátky a zvyčajne nevyžaduje anestéziu. Lekár pomocou tenkého katétra zavedie embryo cez krčok maternice.
Pre ženu je to jeden z najemotívnejších momentov celej liečby. Po transfere nasleduje hormonálna podpora – najčastejšie progesterón – a potom obdobie čakania na tehotenský test.
Ako celý proces prebieha, sa dočítate v článku o embryotransfere.
Čerstvý transfer nie je vždy tou najlepšou voľbou. Rozhoduje reakcia tela na stimuláciu, hladiny hormónov, stav sliznice maternice, riziko hyperstimulačného syndrómu alebo potreba genetického vyšetrenia embryí.
Mrazenie embryí: keď sa transfer plánuje neskôr
Druhou možnosťou je embryo zmraziť a preniesť ho v neskoršom cykle – tzv. kryoembryotransfer alebo transfer rozmrazeného embrya. Na mrazenie sa dnes používa metóda vitrifikácie – veľmi rýchle zmrazenie, pri ktorom sa minimalizuje tvorba ľadových kryštálikov, ktoré by mohli bunky poškodiť.
Embryo sa pred zmrazením vystaví ochranným látkam, uloží do špeciálne označeného nosiča a následne do tekutého dusíkapri −196 °C.
Mrazenie môže byť odporúčané napríklad vtedy, keď:
- je vhodné počkať na lepšiu pripravenosť sliznice maternice
- existuje riziko ovariálneho hyperstimulačného syndrómu
- sa čaká na výsledky genetického vyšetrenia embrya
- vzniklo viac vhodných embryí
- pár plánuje ďalší transfer neskôr
Zmrazené embryá, vajíčka aj spermie sa uchovávajú v kryobanke pri teplote −196 °C – v takomto prostredí si biologický materiál zachováva svoju kvalitu na neurčito dlhý čas. Zdroj: GYNCARE
Čo si z článku odniesť?
Embryo sa delí, aktivuje vlastný genetický potenciál, vytvára bunkové spojenia a môže sa vyvinúť do blastocysty. Z jednejbunky vzniká organizovaná štruktúra, v ktorej sa začína odlišovať vnútorná bunková masa a vonkajšia vrstva dôležitá pre budúcu placentu.
Každé embryo sa vyvíja vlastným tempom. Niektoré dosiahne štádium blastocysty na piaty deň, iné na šiesty. Nie každé embryo sa do tohto štádia dostane a ani krásna blastocysta, žiaľ, automaticky neznamená tehotenstvo.
Práve preto je dôležité, aby celý proces prebiehal v rukách skúseného tímu – lekárov, embryológov a sestier, ktorí rozumejúnielen technológii, ale aj emóciám, ktoré liečbu sprevádzajú.
Každé embryo predstavuje jedinečný začiatok nového života a za každým z nich stojí príbeh dvoch ľudí, ich nádej, odvaha aj mesiace či roky čakania. Práve preto je dôležité, aby ich na tejto cestesprevádzal tím odborníkov, ktorý spája najnovšie poznatky reprodukčnej medicíny s ľudským prístupom, rešpektom a porozumením. Veríme, že špičková starostlivosť nie je len o technológiách a laboratórnych postupoch, ale predovšetkým o dôvere, empatii a vedomí, že za každým embryom a každým transferom sa skrýva sen stať sa rodičmi.
Náš embryologický tím z Nitry. Sprevádzajú každé embryo od prvého dňa až po transfer alebo mrazenie – ich práca je rovnako technicky náročná, ako je ľudsky zodpovedná. Zdroj: GYNCARE
Po oplodnení vzniká zygota – prvá bunka nového vývoja. V nasledujúcich dňoch sa delí na viac buniek a postupne prechádza do štádia blastocysty.
Blastocysta je vývojové štádium embrya, ktoré vzniká približne na 5.–6. deň po oplodnení. Má dutinu, vnútornú bunkovú masu a vonkajšiu vrstvu buniek, ktorá sa neskôr podieľa na vzniku placenty.
Hatching je prirodzené uvoľnenie blastocysty z ochranného obalu (zona pellucida). Tento krok je potrebný pred prichytením embrya k sliznici maternice.
Podľa liečebného plánu môže nasledovať čerstvý embryotransfer, zmrazenie embrya metódou vitrifikácie alebo v indikovaných prípadoch biopsia embrya na genetické testovanie.
