O dieťatko sme sa usilovali celých dlhých 10 rokov. Lekári nám stále hovorili, že sme obaja v poriadku, že to chce len čas. Raz som sa ale opýtala manžela, či to teda neskúsime v Centre pre asistovanú reprodukciu Gyncare v Košiciach. Ono, my sme predtým vraveli, že umelé oplodnenie nepodstúpime, pretože to nechceme nasilu, stojí to veľa síl, trpezlivosti a v neposlednom rade peňazí. Ale poviem vám, neodkladajte to a riešte tieto problémy čím skôr. My sme stratili zbytočne kopec času. Za tú radosť to naozaj stojí.
Tak sme teda skúsili aspoň jeden cyklus umelého oplodnenia, aby sme si potom nevyčítali. A tých možností v Gyncare je mnoho. Začali sme navštevovať Gyncare v Košiciach, konkrétne vynikajúceho pána doktora Hermana. Pracuje v tejto oblasti už mnoho rokov a je to odborník na špičkovej úrovni. A, mimochodom, má veľmi dobrý zmysel pre humor.
Prešli sme si základnými vyšetreniami, absolvovala som menší operatívny zákrok, podstúpila hormonálnu liečbu a hor sa na umelé oplodnenie. Keby mi niekto predtým povedal, že sa to podarí na prvý pokus, už dávno by som klopkala na dvere Gyncare. Dnes máme doma vďaka pánovi doktorovi Hermanovi a celému tímu Gyncare krásneho 3-mesačného chlapčeka Henricha. Z celého srdca Vám ďakujeme a prajeme, aby každý jeden pár, ktorý vás navštívi, mal takúto pozitívnu skúsenosť s vašim centrom ako my.

„Keď sa pozriem teraz spätne dozadu, všetko to začalo prvou návštevou gynekologickej ambulancie. Po tejto kontrole a v nasledujúcich pár rokoch som musela podstúpiť niekoľko gynekologických operácií a s každou bola šanca o prirodzené otehotnenie v podstate nemožná.

Keďže túžba bola silnejšia, rozhodli sme sa s manželom navštíviť centrum asistovanej reprodukcie Gyncare v Košiciach. Nesmierne ďakujeme pani doc. Toporcerovej, ktorá je veľká odborníčka s ľudským prístupom, a mohla som jej plne dôverovať od prvého stretnutia. Tá dôvera je inak veľmi dôležitá. Nastavila nám postup liečby a na moje nečakané prekvapenie sme sa približne už po pol roku od prvej návštevy v centre mohli tešiť z pozitívneho testu, z ktorého tu máme dnes 16-mesačného krásneho zdravého chlapčeka. A viete ešte čo? 🙂 Vďaka zamrazenému embryu sa teraz tešíme na ďalšie bábätko, ktoré je momentálne v 15. týždni tehotenstva.  Tentokrát to vyzerá na dievčatko. Držte nám palce, aby sme to dotiahli do úspešného konca. Ďakujeme.“

To som ešte netušila, čo všetko ma čaká… Rozsiahle zrasty v brušnej dutine, na maternici, vaječníkoch.. a okrem toho myómy na maternici. Prekonala som dve laparoskopické operácie. Ani po jednej sa nám nepodarilo otehotnieť. Skúšali sme prirodzene skoro 4 roky. Keď už sa zdalo, že prirodzene to naozaj nepôjde, navštívili sme Gyncare. Tam diagnóza neznela až tak zle. Podstúpila som 3x vnútromaternicovú insemináciu (IUI) – ani raz nevyšla… Sklamanie, aké sme s manželom prežívali v tom období bolo neuveriteľné. Nemala som síl ísť do IVF, ale nakoniec som sa rozhodla a nikdy to neoľutujem.

Na prvom IVF nám embryotransfer nevyšiel. Nastal smútok, nešťastie, zlosť na seba samu, na všetkých okolo, na celý svet, aký sa nedal ani opísať. Ženy, ktoré to poznajú, vedia ten pocit… Po roku od neúspešného embyotransferu som sa rozhodla podstúpiť kryoembryotransfer (KET) – stále v rámci prvého IVF. Dala som do toho všetko, samú seba. Nasadila som prírodnú liečbu a veľa vitamínov. Podpora od manžela a modlenie sa k Bohu každý jeden večer nám prinieslo zázrak menom Miško. Nedokážem ani len opísať to šťastie aké cítim a zažívam každý deň. Tak veľmi, veľmi to prajem každej žene.

Tehotenstvo som mala kvôli myómom rizikové, no vydržala som do 38+0 tt, kedy som porodila cisárskym rezom. Všetka bolesť už pominula a my s manželom premýšľame, že by sme chceli súrodenca pre nášho Miška.

Ženy, manželky, partnerky.. nevzdávajte sa nikdy! Nikdy! Verte, choďte za svojim cieľom. Hľadajte sa. Zverte sa do rúk odborníkov, ako sme sa zverili aj my. Každý večer ďakujem za to, čo mám. Nehanbím sa, že som bola na umelom oplodnení a už by som nečakala tak dlho. Zázrak života je niečo úžasné. Všetkým bojovníčkam držíme palce!“

Asi po 3 rokoch neúspešnej snahy o dieťatko som si uvedomila, že mám problém s otehotnením. Môj gynekológ ma posielal najprv na rôzne vyšetrenia (štítna žľaza, genetické vyšetrenie,…), manžela na urologické vyšetrenie. A potom sme začali hľadať IVF kliniku. Vyberali sme podľa recenzií na internete, druhým kritériom bola lokalita – chceli sme, aby bola klinika blízko nášho bydliska. Našli sme Centrum pre asistovanú reprodukciu Gyncare a veľakrát sme si s manželom hovorili, aké sme mali šťastie. Čakali sme, že pôjde o dlhší proces, no celé to prebehlo prekvapivo rýchlo. V Gyncare sme podstúpili IVF dokonca dvakrát v rozpätí 3 rokov a v oboch prípadoch úspešne. A ak by to bolo nevyhnutné, podstúpili by sme IVF znova.

„Z celého srdca ďakujeme, že ste nám pomohli splniť ten najväčší sen. Nech je naša radosť povzbudením aj pre iné páry, ktorým sa nedarí mať bábätko prirodzenou cestou. Bez vašej pomoci by sme o tomto uzlíčku šťastia zrejme stále len snívali.“

Po piatich rokoch od svadby som začala mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Lekári najprv tvrdili, že som v poriadku. Až v 35 rokoch mi môj gynekológ odporučil podrobnejšie vyšetrenie v Gyncare. Na začiatku bolo pre mňa podstatné zistiť, v čom je problém. Očakávala som, že keď to zistím, problém vyriešime a výsledkom bude bábätko. No IVF nie je nákup dieťaťa v supermarkete. Úspech sa dostavil až po štyroch rokoch skúšania. Keď som bábätko úspešne porodila, bola som nesmierne šťastná a vďačná celému tímu z Gyncare. Keby nebolo ich neustáleho povzbudzovania, osobného angažovania a hľadania rôznych možností, asi by som to po prvom roku vzdala. Dieťa po 16 rokoch pre nás znamenalo zázrak.