Plodnosť a tehotenstvo vo vyššom veku
Odvysielaný webinár: youtube.com/gyncare
Presenter: MUDr. Michal Michna
gynekológ z centra Gyncare v Košiciach
Pozrite si webinár. Dozviete sa o príčinách zníženej plodnosti súvisiacej s vekom a súčasne o možnostiach ich riešenia. Je dôležité poukázať na to, že odloženie tehotenských plánov do vyššieho veku je spojené nielen so zníženou šancou na spontánne otehotnenie ale aj so zvýšeným rizikom včasnej tehotenskej straty a komplikáciami v gravidite.
Je dôležité, aby mala každá žena dostatok kompletných a objektívnych informácií o plodnosti a zvážila ich aj pri plánovaní svojho tehotenstva. Často sa k nám dostávajú negatívne informácie spojené s tým, že tehotenstvo vo vyššom veku je rizikové. Skutočnosť, že ženy odsúvajú vek tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku, zaznieva aj v médiách. Chýbajú však reálne informácie o tom, ako to vlastne s plodnosťou je. Kde sú hranice ženskej plodnosti? Všetci z nás vedia, že 70-ročná žena už plodná nie je. O hranici fertilného (plodného) veku alebo stredného fertilného veku kolujú rôzne nepresnosti a s nimi súvisiace nereálne očakávania. Skutočnosťou o ženskej plodnosti vás nechceme vystrašiť, ale pomôcť vám urobiť včas správne rozhodnutia.
Na otázku: ,,V akom veku je žena na tehotenstvo už príliš stará?“ odpovedali obyvatelia európskych krajín s rozdielom až jednej dekády. Napriek tomu, že sú si spoločensky, kultúrne a sociálne blízki, v odpovediach uvádzali vek 37 až 45 rokov. Z výsledkov vyplýva, že v niektorých krajinách považujú ženu za príliš starú na tehotenstvo až v 45 rokoch. Niekde si to myslia už o oveľa mladších ženách. Názory spoločnosti sú veľmi individuálne. Stále častejšie sa v médiách objavujú bombastické správy o tom, že známe ženy otehotneli alebo porodili vo vyššom veku, okolo päťdesiatky. Tieto senzácie sú však len špičkou ľadovca. Celebrity z mediálnych správ sú úplne rovnaké ženy ako tie ostatné. Možno majú väčšie finančné možnosti, ale ich plodnosť je úplne rovnaká. Nepoznáme ich celý príbeh, čo znamená, že ich cesta k dieťaťu mohla byť zložitá a plná neúspechov. Nikde sa nehovorí ani o tom, akým spôsobom sa do vytúženého cieľa dostali. Drvivá väčšina tehotenstiev a pôrodov okolo päťdesiateho roku života ženy je dosiahnutá vďaka vajíčkam, ktoré sú výrazne mladšie ako tehotná žena. Často sú to vajíčka od darkyne, prípadne vajíčka, ktoré si žena dala zamraziť už dekádu a možno ešte skôr pred tým, ako otehotnela.
Keď hovoríme o vyššom veku, v prípade ženskej plodnosti zaň považujeme už vek vyšší ako 35 rokov. Celosvetový trend je jednoznačný. Tehotenstvo sa posúva do vyššieho veku, keď je ťažšie otehotnieť a tehotenstvo ukončiť pôrodom zdravého plodu.
Vek žien je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky. Napriek tomu, že mnohé majú aj po štyridsiatke pravidelný cyklus a ich základný hormonálny profil nenaznačuje zásadný problém, aj tak hovoríme, že sú takzvane funkčne neplodné a ich šanca na dosiahnutie tehotenstva je veľmi malá až nulová.
Akého počtu žien sa to týka? V roku 2004 porodilo po 35. roku života okolo 4 000 žien. Dáta z roku 2020 udávajú nárast až na 10 000 žien, čo je naozaj enormný nárast. Predpokladáme, že počet žien, ktoré sa v tomto veku snažia otehotnieť, je oveľa vyšší. Ich šance sú už nízke, a preto sa mnohé ženy ani nedostanú do štatistiky pôrodov.
Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera. Prečo je to tak?
Jedným z dôvodov je klesanie šancí na spontánne počatie. Keď ženská plodnosť spontánne klesá, prirodzene stúpa riziko, že tehotenstvo sa skončí spontánnym potratom. Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke. Do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku života je to takmer polovica.
Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštante v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú. Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Napriek tomu, že aj počas menopauzy disponuje nejakým množstvom vajíčok, dnešná medicína a veda už nemajú možnosti, ako tieto vajíčka získať.
Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere. Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie. Vonkajšie vplyvy, napríklad fajčenie, spôsobujú skorší nástup menopauzy a znižujú funkčný potenciál vaječníka.
Testy ovariálnej rezervy
Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH (Anti-Müllerov hormón) a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu. Na základe týchto vyšetrení vieme stanoviť potenciál reálnej ovariálnej rezervy u danej ženy.
Kvalita vajíčok
Ďalším zásadným faktorom je kvalita vajíčok. Zdravé vajíčko obsahuje 23 chromozómov. Pokiaľ splynie so zdravou spermiou, ktorá obsahuje tiež 23 chromozómov, je predpoklad, že vznikne zdravé embryo. Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných. Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov. Deje sa to kvôli tomu, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá.Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryií aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % – 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. roku života, keď majú priemerne len dve z desiatich embryí správny počet chromozómov.
Je to samozrejme individuálne, ale tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz. Kvalita vajíčok je zásadný faktor, ktorý ovplyvňuje plodnosť ženy.
Ak sa pozrieme na graf, ktorý zobrazuje percento tehotenstiev po transfere čerstvého embrya, na zelenej krivke vidíme, že úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 – 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %. Modrá krivka predstavuje úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku. Vidíme, že krivka úspešných transferov takýchto embryí zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 – 45 rokov. Z toho vyplýva, že základným determinantom úspešnosti vkladov je kvalita vajíčka.
Riziko endometriózy a myómov maternice môže v niektorých prípadoch negatívne ovplyvňovať plodnosť a ich výskyt sa tiež zvyšuje spolu s vekom.
Je možné zvýšiť kvalitu vajíčok?
V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky. Plodnosť nevieme zvýšiť zmenou životného štýlu, no pozitívnou zmenou životného štýlu vieme predísť tomu, aby bol pokles plodnosti výrazný. Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami. Každý jednotlivec a pár má individuálny reprodukčný potenciál. Aj 30-ročné ženy môžu mať výrazne zníženú kvalitu alebo kvantitu vajíčok a môžu trpieť predčasnou menopauzou. Naopak, niektoré ženy aj po štyridsiatke veľmi ľahko otehotnejú a nemajú problém donosiť dieťa. Neexistuje záruka toho, aký priebeh bude mať pokles plodnosti – či bude plynulý, alebo strmý.
Príklady z praxe
Príklad 1
Prvá kazuistika sa týka 39-ročnej pacientky, ktorá má za sebou tehotenskú stratu, ku ktorej došlo v jej 25 rokoch. O tehotenstvo sa snažila 7 rokov. U jej partnera sme zistili vysoké zastúpenie spermií abnormálneho tvaru. Ovariálna rezerva pacientky bola primeraná (AMH 2,4 ug/l). Pár sa rozhodol pre liečbu neplodnosti metódou umelého oplodnenia IVF ICSI. Začala sa deväťdňová hormonálna stimulácia, počas ktorej narástlo sedem folikulov, z ktorých sme získali šesť vajíčok a všetky boli oplodňované. Na konci kultivácie po piatich až šiestich dňoch sme získali tri embryá. Dve embryá sme zamrazili a jedno embryo sme vložili do maternice čerstvým transferom. Výsledkom transferu bolo tehotenstvo. Napriek tomu, že štatistiky vyzerajú niekedy nepriaznivo, neplatia pre všetkých.
Príklad 2
Ako ďalší príklad si uvedieme kazuistiku 39-ročnej ženy, ktorá už mala jedno dieťa. Jej partner mal v aktuálnom období veľmi ťažkú poruchu spermiogramu – málo spermií, ktoré sa navyše aj pomalšie pohybovali. Pár bol kompletne vyšetrený a okrem mužského faktora nebola zistená žiadna zásadná príčina neplodnosti. Žena už v minulosti absolvovala dva neúspešné IVF cykly a v 39 rokoch mala ovariálnu rezervu celkom adekvátnu svojmu veku. Vstúpila do tretieho cyklu. Po stimulácii sme získali osem vajíčok, z nich sa oplodnilo šesť. Následne sa realizoval čerstvý embryo transfer, ktorý bol neúspešný. Prekvapivo, navzdory vyššiemu veku, bolo vykultivovaných niekoľko embryí, ktoré boli kryoprezervované (zamrazené). Všetky kryoprezervácie dopadli úspešne. Po neúspešnom čerstvom transfere vstúpila do štvrtého cyklu stimulácie s nízkymi dávkami hormónov. Získali sme ďalšie dva oocyty. Všetky získané embryá boli postupne transferované, no tehotenstvo sme nedosiahli. Pri piatom cykle, ktorý bol vo veku 41 rokov života pacientky, boli získané dva oocyty. Získali sme z nich dve embryá, ktoré boli transferované na štvrtý deň. Výsledkom tohto piateho IVF bolo dosiahnutie tehotenstva. Tento príklad svedčí o tom, že kvalita vajíčok je individuálna a môže sa aktuálne meniť.
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. – 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu. Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. – 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva. Plodnosť mužov tiež postupne klesá, ale pokles nie je taký rapídny a extrémny ako u žien.
Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké. Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu. V prípade, že disponujeme anamnézou alebo máme iný dôvod vyšetriť embryá predimplantačne, môžeme tak urobiť počas cyklu IVF. Vďaka tomu zistíme základné zloženie chromozómov a získame možnosť vybrať z viacerých embryí to, ktoré má najväčšiu šancu na dosiahnutie tehotenstva, zároveň najväčšiu šancu, aby bolo takéto tehotenstvo zdravé.
Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou , alebo sa partnerom narodilo dieťa s takouto poruchou , ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka. Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Vďaka tomu vieme zistiť, či je dané embryo geneticky zdravé a predovšetkým máme možnosť vybrať z viacerých embryí to najkvalitnejšie, s najlepším potenciálom na zdravé tehotenstvo.
Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy – NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test. TRISOMY test môže vďaka svojej vysokej citlivosti vylúčiť nepresnosti iných testov, ako napríklad triple test a znížiť tak obavy rodičov o zdravie plodu.
Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky. Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Ak vopred odhalíme riziká vedúce k predčasnému pôrodu, napríklad meraním krčka maternice, vieme preventívne zasiahnuť napríklad podávaním progesterónu.
Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov. Medzi 11. a 14. týždňom môžeme u rizikových pacientok zasiahnuť a preventívne podávať aspirín, vďaka čomu riziko znížime.
Rozumieme, že túžbe po bábätku sa nedá zabrániť a často neberie do úvahy váš vek. V prvom rade je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné. Upraviť prípadný zlý zdravotný stav, nastaviť liečbu tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizovať hmotnosť, kondíciu a životný štýl a kompenzovať ochorenia v prípade, že vám boli diagnostikované. Takto znížite riziko tehotenských komplikácií.
Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká.
Dokedy je reálne mať očakávania na úspešné tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a kedy je čas hľadať iné možnosti, napríklad IVF cyklus s darovanými vajíčkami? Na to, aby sme to mohli zhodnotiť, je dôležité poznať vašu ovariálnu rezervu a zdravotný stav.
Vieme, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Pravdepodobne potrvá ešte niekoľko dekád, kým vám budeme opakovať túto vetu: Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. To znamená, ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, nečakajte ďalšie 2, 3, 4 roky. Vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia. Tehotenstvo vo vyššom veku je naozaj špecifické a vyžaduje si starostlivosť, ktorá má byť čo najdôkladnejšia a s využitím najmodernejších diagnostických metód.
Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká.
Otázky
Áno, pravdepodobne je to možné, ale zhodnotiť kvalitu oocytov alebo ich zrelosť nevieme pred stimuláciou. Ak zmeníme typ stimulácie, teda typ protokolu, vieme to vyhodnotiť až na základe výsledku, na ktorý vieme adekvátne reagovať a rozhodnúť sa, ako postupovať ďalej.
Pokiaľ sa snažíte otehotnieť už nejaký dlhší čas a sú známe medicínske problémy, ktoré spôsobujú u párov neplodnosť, treba naozaj zvoliť liečbu, ktorá túto neplodnosť rieši. Aj pri ťažkom spermiograme šance výrazne klesajú. Nikdy nie sú nulové, ale pokiaľ trvá neplodnosť už niekoľko rokov a sú prítomné viaceré faktory, tak je odporúčanie ísť do IVF adekvátne.
Ak neberieme do úvahy experimentálne možnosti, tak kvalitu vajíčok nevieme zásadne zvýšiť. Kým má však žena dobrú ovariálnu zásobu, existuje šanca, že niektoré z vajíčok budú kvalitné a bude dosiahnuté tehotenstvo.
Začnem od konca, veľa tehotenstiev sa skončí potratom, áno. Nie je to definitívne, niektoré ženy, ktoré potratia, môžu byť zdravé a mladé. Ide o náhodne vzniknutú chybu pri spojení dvoch buniek, spermie a vajíčka. Je to normálna súčasť ľudskej reprodukcie. Za veľkú časť potratov nemôžeme a nevieme ju ovplyvniť. Áno, ženy s PCOS vedia otehotnieť a PCOS je diagnóza relatívnej neplodnosti, to znamená, že niekomu sa to môže podariť. Pokiaľ ide o ďalšie diagnózy a špeciálne vyšetrenia. Sú páry, u ktorých netreba robiť špeciálne vyšetrenia, napríklad patologický spermiogram – ten nevieme vyriešiť iným spôsobom ako metódou liečby IVF ICSI. Pokiaľ je žena zdravá, nie je ju potrebné zásadne vyšetrovať. Ak sa cestou k otehotneniu pridružujú neúspechy, poukazuje to na možnosť iných príčin a odporúčajú sa zložitejšie a extenzívnejšie vyšetrenia. Mojím názorom je to, že nie každý potrebuje všetky vyšetrenia. Pre niekoho môžu byť vhodné, pre niekoho nie. Treba však povedať, že každý lekár má svoj názor. Pokiaľ správne odkomunikuje, prečo vyšetrenie odporúča, potom je to vždy o diskusii medzi lekárom a párom. Ak vám niekto odporúča genetické vyšetrenie a správne to odkomunikuje, je to na vás. Môžete ho podstúpiť alebo nie.
Pokiaľ máte 31 rokov a ešte neplánujete otehotnieť, tak je to naozaj adekvátny vek na zamrazenie vajíčok, to je správne rozhodnutie. Hodnotiť vašu plodnosť nikto z nás nevie. To, aké sú šance, by som pravdepodobne iba hádal. Myómy maternice môžu spôsobovať bolesti, môžu mať vplyv na zníženú plodnosť a niekedy je ďalšiemu rastu myómov zložité zabrániť. Najvhodnejšou vecou je neodkladať tehotenstvo ďaleko do budúcnosti. Myómy majú síce vplyv na plodnosť, ale tento problém sa dá sa riešiť, na rozdiel od kvality vajíčok, ktorú už vo vyššom veku vyriešiť nevieme.
Zásadnou otázkou je, či sa pár snaží otehotnieť. Pokiaľ si dá muž z nejakého dôvodu vyšetriť spermiogram a je v nejakom parametri abnormálny, môže takýto spermiogram znamenať zníženú plodnosť, ale nemusí. My to vieme určiť až potom, keď je reálne znížená plodnosť. Ak trvá neúspešná snaha o počatie už nejakú dobu, dá sa vyhodnotiť, že daný spermiogram nevedie k tehotenstvu. Momentálne nepoznáme zázračnú tabletku, ktorou by sa to dalo upraviť. Pokiaľ je abnormálny spermiogram, tak je vždy možnosť konzultovať ho u urológa. Je to lekár, ktorý sa špecializuje na mužskú plodnosť a pohlavné zdravie a na to, aby sa vylúčil nejaký zdravotný problém mužského genitálneho traktu.
Je veľmi pravdepodobné, že darované vajíčka môžu veľmi výrazne prispieť k úspešnému tehotenstvu.
Nízke hodnoty AMH neznamenajú automaticky neplodnosť. Ak je žena mladá a zdravá a má priechodné vajíčkovody a partner má dobrý spermiogram, tak nízke AMH nemusí znamenať výrazný problém, ak sa v tom danom čase snažíte otehotnieť. Ale môže to znamenať významný problém v neskoršej budúcnosti. Ak sú hodnoty AMH nízke a pár sa už nejakú dobu neúspešne snaží o tehotenstvo, tak je vhodné odporučiť metódu liečby neplodnosti – IVF. Nízke hodnoty AMH nemusia v prípade mladej ženy spôsobovať zásadný problém, pretože pri malom počte vajíčok je veľká šanca, že budú kvalitné, a tým budú aj kvalitné embryá. Naopak, u žien v pokročilom veku znamenajú veľmi nízke hodnoty AMH extrémne malý počet vajíčok, veľmi nízke šance, či už pri spontánnom, alebo umelom oplodnení, keďže je predpoklad, že tých pár vajíčok už má zníženú kvalitu.
Pokiaľ sa nepodarilo spontánne otehotnieť, tak áno. Metóda IVF je vhodnou liečbou neplodnosti v prípade, že máte protilátky, ktoré sú namierené proti spermiám.
V prípade zvýšených NK buniek sú infúzie intralipidov jednou z možností, ako sa pokúsiť o úspešné uhniezdenie embrya. Predovšetkým v prípadoch, keď už žena podstúpila neúspešné embryo transfery.
Neliečená hypotyreóza má zásadný vplyv na zdravé tehotenstvo. Znížená funkcia štítnej žľazy môže viesť k tomu, že sa dieťa nenarodí zdravé. V týchto prípadoch je dôležitá kompenzácia zníženej funkcie štítnej žľazy.
V prvom rade to závisí od ovariálnej rezervy. Ja by som sa rozhodoval podľa toho, aký protokol ste už v minulosti absolvovali a s akými výsledkami. Je dôležité individuálne posúdenie pacientky, neexistuje všeobecný recept.
Pokiaľ ešte nemáte zamrazené vajíčka a viete, že v najbližšom čase neplánujete byť tehotná, tak je rozhodnutie zamraziť vajíčka určite správne. Ideálne to bude s adekvátnou ovariálnou rezervou. Treba však poznamenať, že šance na zisk vhodného vajíčka sú už v tomto veku znížené, lebo nižšia kvalita vajíčok, aj pri ich väčšom počte, znižuje úspešnosť celého toho procesu. Určite je však lepšie rozhodnúť sa tak ešte teraz, a nie neskôr. Lebo s pribúdajúcim časom riziko neúspechu stúpa ešte výraznejšie.
Mám 25 rokov, manžel má 29 rokov a zistili u neho oligoteratozoospermiu. Má 0 % morfológiu a o dieťatko sa snažíme už rok. Bola nám odporučená liečba neplodnosti metódou IVF. Je nejaká šanca na úspech pri metóde IUI? Aká je šanca, že to vyjde na prvýkrát? Veľmi sa bojím tej morfológie.
Pokiaľ máme spermiogram, ktorý je vo viacerých alebo v jednom z parametrov výrazne abnormálny, tak sú šance na dosiahnutie tehotenstva pri inseminácii extrémne nízke. Je to metóda, ktorej využitie nemá v danom prípade zmysel. Odporučenie umelého oplodnenia, teda IVF cyklu, je v tomto prípade adekvátne.
Syndróm PSOS je často spojený s nadváhou alebo obezitou. Prvým krokom liečby je v takomto prípade korekcia hmotnosti. Neplatí to však pre všetkých. Niektoré ženy majú anovuláciu napriek tomu, že majú normálnu hmotnosť. Pri tomto syndróme neexistuje nejaký zázračný liek. Odporúčajú sa napríklad preparáty, ktoré obsahujú myoinozitol.
Pokiaľ je známy faktor, ktorý spôsobuje problém s neplodnosťou, napríklad, ak máte nepriechodné vajíčkovody, tak nie je absolvovanie vyšetrení reprodukčnej imunológie úplne opodstatnené a neodporúčajú ho v takom prípade ani svetové odborné spoločnosti. Pokiaľ ide o pár, ktorý už neúspešne absolvoval IVF, alebo bola zistená imunopatológia a vyšetrenie indikoval imunológ, tak je to určite vhodný krok.
Naše skúsenosti sú také, že sú prípady, keď ženy otehotnejú bez problémov až po prípady, keď sú vaječníky, bohužiaľ, v stave, že je šanca veľmi nízka, či už ide o spontánne otehotnenie, alebo vďaka umelému oplodneniu IVF. Ide o celé spektrum individuálnych prípadov.
Je to možné, no v tomto veku je už vyššie riziko výskytu aneuploidných embryí. Je to vždy na rozhodnutí ženy, ktorá je poučená o možnostiach a o šanciach.
Kvalita embryí je determinovaná predovšetkým vekom. Šanca na euploidné embryo je výrazne znížená. Je to skôr o opakovaní celého procesu, čím kumulujeme šance na úspech, nie o type protokolu.
Pokiaľ bola žena v momente, keď sa realizoval IVF cyklus, vo vyššom veku, používanie darovaných spermií nevyrieši kvalitu vajíčka. Môže vyriešiť problém, ak sa tam predpokladá nekvalita alebo neadekvátnosť spermie, ale nevyrieši to problém kvality vajíčka. Vhodnou alternatívou môže byť využitie darovaných vajíčok.
Pri 39 rokoch a piatich rokoch snahy o spontánne otehotnenie je jednoznačne indikovaný IVF cyklus. Ak je štítna žľaza dobre kontrolovaná liekmi, ktoré nahrádzajú jej funkciu, tak nejde o problém, ktorý spôsobuje neplodnosť. O inom probléme svedčí doba neplodnosti. Šance navyše klesajú so stúpajúcim vekom, a to veľmi strmo. Metformín sa nepoužíva v prípade štítnej žľazy. Na Slovensku je IVF sčasti hradené len do 40. roku života, čiže neskôr stúpajú aj finančné náklady na liečbu. Určite odporúčame liečbu metódou IVF dlhšie neodkladať.
Pokiaľ je žena mladá a nie sú zistené faktory, ktoré sa výrazne zhoršovali čakaním, tak si pár môže dať pauzu. Naopak, ak má žena 39-40 rokov, tak môže čakanie výraznejšie znížiť šance na úspech.
Pri 1 % spermiograme a pri danom veku odporúčajú odborné spoločnosti cyklus IVF. Môžete absolvovať IUI, ale šance na úspech sú znížené, ak je len jedno percento normálnych spermií.
Šance sú naozaj veľmi malé. Pri takých hodnotách nemôžeme rátať so stimuláciou, na konci ktorej bude získané adekvátne množstvo vajíčok. Vyššie šance dosiahnete pri využití darovaných vajíčok. Čo sa týka čakania na darkyňu, všetky informácie vám poskytnú naše koordinátorky. Môžete sa k nám objednať na konzultáciu a prebrať detaily.
