Plánovanie dieťatka bolo spočiatku pre Michaelu sklamaním. Dnes je už ale všetko inak a ešte lepšie.
„My sme s pokusmi o dieťatko začali príliš neskoro, mala som takmer 30 rokov. Mysleli sme si, že si všetko dokážeme presne naplánovať, ešte aj termín pôrodu. Veď každému, koho poznáme, sa to podarilo hneď na prvýkrát. No čo čert nechcel, nedarilo sa.
Mesiac za mesiacom, kopec negatívnych testov, sklamanie za sklamaním. Po roku sme šli do Gyncare a po niekoľkých vyšetreniach a neúspešných insemináciách mi diagnostikovali cystu na vaječníku, ktorá sa po laparpskopii ukázala byť endometriózna. Vraj je malá šanca otehotnieť, no skúšať to treba. Boli sme demotivovaní, bezradní.
Skúsili sme teda znova insemináciu, no k ničomu to neviedlo, takže sme sa rovno dohodli na umelom oplodnení, pretože to má pri endometrióze najvyššiu šancu úspechu. Bolo to ťažké, ale dnes máme vďaka nemu 2-ročnú dcérku, ktorá je naším slniečkom do života 🙂 Vždy sme si však priali mať dve detičky. Žiadny problém, vraveli sme si, veď máme ešte zamrazené dve embryjká, musí to vyjsť.
No nevyšlo. Ďalšie sklamanie.
Za naše dve embryjká sme zapálili sviečky, poplakali sme si a už sme ani nedúfali, že dcérka bude mať ešte niekedy súrodenca, plánovala som návrat do práce. No rozhodli sme sa prejsť si tým celým umelým oplodnením ešte raz, posledný. Ten strach, či to vyjde, a tá bezmocnosť boli najhoršie. Desiatky injekcií do brucha, čas sa vliekol slimačou rýchlosťou.
A podarilo sa hneď na prvýkrát! Tá radosť bola v tom momente neopísateľná, no nemohli sme si dovoliť tešiť sa, ešte nebolo vyhraté 🙂
Dnes som však v 8. mesiaci s druhou dcérkou a ďakujem Gyncare za všetku obetavosť, starostlivosť a snahy, dúfali ste snáď aj za mňa!
Vďaka vám máme darčeky dva, dúfam, že to dobojujeme do úspešného konca.“ 🤗❤️