Gyncare oslávil svoje 20. narodeniny
Prečítajte si zaujímavosti z našej 20-ročnej úspešnej existencie
Keď sa v júli 1978 narodila Louise Brownová – prvé narodené dieťa po in vitro fertilizácii na svete –, začala sa nová, lepšia éra asistovanej reprodukcie, ktorá čoskoro slávila jeden úspech za druhým. Priekopníci Patrick Steptoe a Robert Edwards tak zrazu dali reálnu šancu mať vlastné dieťa mnohým párom, ktoré dovtedy mohli o tom len snívať.
Samozrejme, malá Louise nebola prvým pokusom o bábätko po IVF. Dostupné zdroje uvádzajú, že predtým bolo viac ako 100 takýchto IVF cyklov neúspešných. Ak by sme to dali do naozaj veľmi zjednodušenej matematiky, tak od roku 1978, keď bola úspešnosť IVF 1 %, sme sa dostali k dnes reálnym takmer 60 %, ktoré väčšina kvalitných centier deklaruje. IVF sa tak stalo najúspešnejšou metódou liečby neplodnosti.
Začiatky asistovanej reprodukcie na Slovensku
Začiatkom 90. rokov sa začali budovať základy prvého Centra asistovanej reprodukcie na Slovensku, a to na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a FN LP na Moyzesovej ulici v Košiciach. Zakladateľom tohto centra asistovanej reprodukcie bol MUDr. Miroslav Herman, PhD., ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov asistovanej reprodukcie na Slovensku. A práve MUDr. Herman založil a otvoril v roku 2001 Centrum asistovanej reprodukcie Gyncare v Košiciach, v ktorom dodnes aj pôsobí.
Gyncare bol od začiatku jednotkou vo svojom odbore
Už v tom čase bolo Gyncare plne vybavené a ponúkalo všetky metódy, ktoré sa v tom čase v rámci asistovanej reprodukcie ponúkali vo svete. Medzi tieto metódy patrili klasická in vitro fertilizácia, priame oplodnenie vajíčka spermiou – intracytoplazmatická injekcia spermie ICSI, asistovaný hatching – narezanie obalu embrya pre jeho ľahšie uhniezdenie v maternici, predĺžená kultivácia embryí, chirurgický odber spermií, zmrazovanie embryí a spermií, intrauterinná inseminácia spermiami partnera alebo darcu.
V roku 2021 slávi Gyncare 20 rokov svojej existencie. Za tých 20 rokov však ani Gyncare, ani asistovaná reprodukcia nezaspali na vavrínoch. Hoci by sa mohlo zdať, že všetko dôležité bolo už v čase založenia centra vymyslené a odskúšané, nie je to tak. Asistovaná reprodukcia prešla za 20 rokov neskutočnú cestu a hoci už novinky nemajú také bombastické titulky, ako mala Louise Brownová, prinášajú párom stále vyššie a vyššie šance mať vlastné dieťa.
Čo môžeme považovať za najväčšie objavy na poli asistovanej reprodukcie za 20 rokov Gyncare?
- Ultrazvuková diagnostika
Zvyšovanie kvality ultrazvukových prístrojov výrazne uľahčilo celý proces liečby v rámci in vitro fertilizácie. Vaginálny ultrazvuk (sonda zavádzaná pri vyšetrení do pošvy) umožnil presnejšie a jednoduchšie sledovanie vaječníkov počas hormonálnej stimulácie a odberu vajíčok cez pošvu. Nové ultrazvukové prístroje dokážu veľmi presne pomôcť stanoviť rezervu vaječníkov, prekrvenie maternice a jej sliznice, takmer samostatne vyhodnotiť reakciu vaječníkov na hormonálnu stimuláciu a celkovo veľmi výrazne uľahčiť liečbu.
- Zjednodušená hormonálna stimulácia
Spočiatku bola hormonálna liečba v procese IVF liečby pre ženu komplikovaný a stresujúci proces. Na tomto poli došlo naozaj k závratnej zmene. Väčšina liekov sa dnes podáva vo forme podkožných injekcií, čo je pre ženu podstatne jednoduchšie ako injekcie do svalu. Veľká časť liekov je už pripravená vo forme jednorazových injekcií alebo zásobníkových pier, čím odpadá stres z nesprávneho nariedenia liekov. Celá liečba je dnes už vysoko štandardizovaná, a tak zvyčajne stačia počas stimulácie vaječníkov 1 – 2 kontroly, pričom kedysi to boli aj tri vyšetrenia za týždeň. Zavedenie tzv. krátkeho antagonistického protokolu u pomerne vysokého percenta pacientok znamená skrátenie hormonálnej liečby zo 4 – 5 týždňov na 8 – 10 dní. To je veľmi dôležité z hľadiska časových plánov aj všeobecného komfortu pacientky.
- ICSI a selekcia spermií
Mikroinjekcia spermie znamená, že jednotlivé spermie sa injikujú do vajíčka pomocou špeciálneho upraveného mikroskopu. Táto technika otvorila nové možnosti vysokému percentu neplodných párov. Využíva sa vo väčšine prípadov mužskej neplodnosti, kde by len štandardné pridanie spermií viedlo k pomerne nízkej úspešnosti liečby, ale rovnako sa používa aj u žien vo vyššom reprodukčnom veku, u žien s endometriózou, nevysvetliteľnou neplodnosťou a pri zisku nízkeho počtu vajíčok. Tejto metóde sa však na druhej strane vyčíta, že sa ňou stráca prirodzený výber spermie a embryológ je tým človekom, ktorý rozhoduje o spermii použitej na oplodnenie. Preto sa počas posledných rokov do praxe zaviedlo množstvo selekčných metód, ktoré majú embryológom pomôcť vybrať optimálnu spermiu, a párom tak pomôcť zvýšiť svoje šance na dieťa. Medzi tieto metódy patria ICSI preselektovanej spermie (PICSI), ICSI morfologicky optimálnej spermie (IMSI), a dnes asi najviac využívané proces magnetickej separácie spermií (MACS) a použitie mikrofluidných čipov (microfluid sperm sorting MSS). Je veľký predpoklad, že asistovaná reprodukcia sa bude smerom čo najlepšej selekcie spermií ešte chvíľu uberať a zlepšovať výsledky na tomto poli.
- Prenos jedného embrya – single embryo transfer (SET)
Jasným dôkazom stúpajúcej úspešnosti IVF je dlhodobý pokles počtu prenášaných embryí do maternice. Kým v začiatkoch Gyncare sme bežne prenášali do maternice 2 – 3 embryá, dnes je už takmer štandardom transfer jedného optimálneho embrya. Len veľmi zriedka do maternice prenášame dve embryá, a vždy by na to mal byť dôvod. Súhlasíme s tým napríklad pri opakovane neúspešných transferoch, u pacientok vo vyššom veku, pri nie úplne optimálnom delení embryí a pod. Priemerný počet transferovaných embryí je však dlhodobo na čísle 1,2, čo znamená, že u absolútnej väčšiny pacientok transferujeme embryo jedno. Tým znižujeme riziko viacplodových tehotenstiev na minimum. Viacplodové tehotenstvá sa dnes už považujú za neúspech asistovanej reprodukcie. Pri transfere 2 embryí do maternice dochádza až v 25 % prípadoch k uhniezdeniu oboch embryí. Tehotenstvo s dvojčatami je oveľa rizikovejšie, je oveľa vyššie riziko predčasného pôrodu a tehotenských komplikácií, preto sa mu snažíme v maximálnej miere vyhýbať.
- Kultivačné podmienky pre embryá
To, čo sa asi za 20 rokov zmenilo najviac, je práve to, čo je bežným očiam pacientov a verejnosti neviditeľné. A to sú kultivačné podmienky pre embryá, ktoré sú veľmi dôležité pre proces oplodnenia a včasného delenia embryí po oplodnení, teda v čase, keď sa o nich starajú v laboratóriu naši embryológovia. V začiatkoch asistovanej reprodukcie museli embryológovia často pracovať „na kolene“. Dnes sú všetky tieto procesy štandardizované a riziko chyby je tak minimalizované.
Médiá sú špeciálne roztoky, v ktorých sa embryá kultivujú v laboratóriu. Sú obohatené množstvom látok, živín a rastových faktorov, ktoré sú veľmi dôležité pre včasný embryonálny vývoj. Dnes už centrá asistovanej reprodukcie nevyrábajú tieto médiá v domácej kuchyni, ale kupujú ich hotové od renomovaných firiem s certifikátom bezpečnosti. Kultivačné médium je veľmi dôležité pre embryonálny vývoj a patrí k najdôležitejším faktorom úspešnosti pracoviska. Pred 20 rokmi sme do maternice štandardne prenášali embryá na 2. alebo 3. deň po oplodnení. Laboratórne podmienky im už na ďalšie delenie nestačili. Dnešné médiá sú schopné zabezpečiť optimálne delenie embryí až do 6. dňa vývoja. Takáto predĺžená kultivácia embryí má výhodu najmä vtedy, ak máme vyšší počet deliacich sa embryí. Veľká časť embryí sa totiž vo svojom delení zastaví práve medzi 3. a 4. dňom delenia, keď sa štartuje embryonálny genóm. Predĺžená kultivácia tak predchádza transferom embryí, ktoré by sa vo svojom delení spontánne zastavili a znižuje tak počet zbytočných embryotransferov.
Rovnako sa významne za 20 rokov existencie Gyncare zmenili aj inkubátory. Inkubátor je špeciálna komora, v ktorej sú podmienky (teplota, vlhkosť, tlak plynov) podobné ako v tele ženy. Kedysi sa používali veľké skriňové inkubátory, v ktorých boli uložené vo vlastných mištičkách embryá všetkých pacientov. Dnes už takmer štandardne používame komorové inkubátory, v ktorých má každý pár špeciálnu komoru pre svoje embryá. Výhodou je v tomto prípade to, že inkubátor sa otvára len vtedy, keď embryológ potrebuje skontrolovať delenie embryí daných pacientov. V inkubátore sú tak stabilnejšie podmienky a menšie výkyvy. Úplne najvyšším radom inkubátorov sú inkubátory s kamerou. Tá nám každých 20 – 30 minút urobí fotografiu každého jedného embrya a počítač tieto fotografie zloží do videoslučky. Pre embryá z toho vyplývajú dve základné výhody. Jednak ich celý čas kultivácie nemusíme vôbec z inkubátora vyberať a jednak si vie embryológ spätne vyhodnotiť delenie každého jedného embrya a vybrať na transfer to najlepšie.
- Skladovanie zmrazených embryí
Jedným z hlavných míľnikov asistovanej reprodukcie bol rozvoj mraziacich techník. Práve mrazenie prinieslo možnosti elektívnych transferov jedného embrya, odložených transferov pri riziku hyperstimulačného syndrómu, predimplantačnej genetickej diagnostiky, zachovania plodnosti u onkologických pacientov, ale napríklad aj social freezingu (mrazenia vajíčok u žien, ktoré odkladajú tehotenstvo z akýchkoľvek dôvodov). Dnes je úspešnosť transferov rozmrazených embryí rovnaká ako úspešnosť čerstvých transferov. U niektorých kategórií pacientov dokonca aj vyššia. Vo väčšine prípadov mrazíme bunky a embryá procesom rýchleho mrazenia – vitrifikácie.
- Predimplantačná genetická diagnostika
Genetika všeobecne za posledných 20 rokov napredovala naozaj výrazne. A týka sa to aj genetiky v rámci IVF. U embryí pred ich prenosom do maternice sme schopní priamo vyšetriť nielen počet chromozómov, ale v podstate každé genetické ochorenie, ktoré sa v rodine pacientov vyskytuje. Vyšetrenie počtu chromozómov má svoj význam u pacientov s opakovaným zlyhaním uhniezdenia embryí v maternici, u pacientok vo vyššom veku, keď sú už tieto tzv. aneuploídie oveľa častejšie, ale napr. aj u mladých pacientok pri opakovaných spontánnych potratoch. Po špecifických problémoch (translokácie, mutácie) zase pátrame u tých pacientov, u ktorých sa daný genetický problém potvrdil u jedného z rodičov.
Je niečo, čo sa za 20 rokov zhoršilo?
Aby sme neboli len takí pozitívni, tak, bohužiaľ, áno. Počas uplynulých 20 rokov sa výrazne zhoršilo vekové zloženie pacientok centier reprodukčnej medicíny – teda aj Gyncare. Kým pacientky po 40. roku veku boli kedysi vysoko zriedkavé, dnes tvoria viac ako 25 % pacientok nášho pracoviska. Nie sú zriedkavosťou ani pacientky okolo 50. roku veku. Asistovaná reprodukcia však nie je liekom na vek. Kým do 40. roku života ženy je úspešnosť asistovanej reprodukcie pomerne vysoká, po štyridsiatke už veľmi rýchlo klesá. V tomto veku je úspešnosť liečby s vlastnými vajíčkami niekde okolo 15 %. Po 43. roku života sme niekde na hranici 7 % a po 45. roku života ženy sa úspešné tehotenstvá po IVF celosvetovo opisujú naozaj len vo forme kazuistík. Tento trend vedie k tomu, že v posledných rokoch priemerná úspešnosť IVF stagnuje, dokonca aj trošku klesá. Vo vyšších vekových kategóriách pacientov sme preto často odkázaní na použitie darcovských vajíčok a percento cyklov s darovanými vajíčkami nám stále narastá.
Práve preto odborníci na reprodukčné zdravie v posledných rokoch opakovane pripomínajú, že ak žena nemá podmienky na to, aby mala deti v optimálnom veku, mala by myslieť na možnosť úschovy vlastných vajíčok pre budúce použitie – tzv. social freezing.
Možnosti asistovanej reprodukcie sú v súčasnosti naozaj veľké. Centrum Gyncare je hrdé na to, že vieme pomôcť mať vlastné dieťa viac ako 90 % všetkých neplodných párov, ktoré k nám so svojím problémom prídu. A aj keď táto cesta nie je vždy ani ľahká, ani krátka, náš spoločný cieľ – zdravé bábätko – za to stojí.
Ak máte záujem o konzultáciu a chcete si dohodnúť termín, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu pre vás.
