Katarína Balasičová: „Najviac sa tešíme z párov, s ktorými sme sa spoločne dopracovali k veľkému snu, aj napriek počiatočnému neúspechu“
Stať sa lekárkou túžila už v ranom detstve, ale potom sa sny menili podľa aktuálnej situácie a podľa seriálov a filmov, ktoré sa vysielali v televízii. Prešla si obdobím, keď chcela byť právničkou, spisovateľkou či psychologičkou. Našťastie, pre gynekológiu sa rozhodla v poslednom ročníku medicíny a od roku 2016 je súčasťou tímu Gyncare. Reč je o doktorke Kataríne Balasičovej, ktorá pomáha párom túžiacich po dieťatku premeniť ich sen na skutočnosť.
Bude to už tretí rok, čo v Gyncare pomáhate párom stať sa rodičmi. Čo Vás sem priviedlo?
V roku 2016 som sa stala členkou tímu Gyncare, predtým som popri práci na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení pracovala na dohodu v konkurenčnom centre a ešte predtým som chodievala do centra asistovanej reprodukcie pri II. gynekologicko-pôrodníckej klinike UNLP, ktoré už, bohužiaľ, nefunguje. Takže s asistovanou reprodukciou som v kontakte pomerne dlho.
Vaša práca je skôr, nazvime to, poslaním. Musí byť pre Vás silným zážitkom, keď pomôžete páru splniť si len o dieťatku. Je tak?
Je to naozaj krásny pocit, keď našou prácou pomôžeme párom k vytúženému dieťatku. Tešíme sa z každej našej „tehuľky“, avšak ešte väčšiu radosť máme z párov, ktorý sa ku gravidite nedopracovali hneď na začiatku a absolvovali viacero vkladov či viacero cyklov umelého oplodnenia. V takomto prípade nás teší to, že sa nevzdali po prvom neúspechu a spoločnými silami sme sa dopracovali k veľkému snu… Ja sama som mamou už skoro 6-ročnej Bianky, teda viem, akým zázrakom sú pre rodičov ich vlastné deti, a preto dúfam, že vždy budeme pomáhať, aby čo najviac párov zažilo ten neskutočný pocit, keď sa stanú rodičmi.
Vo svojej práci sa iste občas stretávate aj so sklamanými klientmi. Viete sa odosobniť?
Niekedy je to ťažké, človek si dennodenne nosí prácu so sebou domov, hlavne, čo týka tých negatívnych výsledkov. Teraz to myslím, samozrejme, obrazne, častokrát premýšľam, čo s takými pármi ďalej, čo ešte môžeme spoločne vymyslieť, aby sme sa k dieťaťu dopracovali, ako im pomôcť, aby nestrácali nádej. Stále totiž tvrdím, že v našej práci musíme byť častokrát aj psychológovia a nielen gynekológovia.
Dá sa určiť, čo je pri Vašej práci najťažšie?
Najťažšie je oznámenie zlých výsledkov, to znamená napr. negatívna hodnota tehotenského hormónu alebo povedať pacientke, že vytúžené dieťa po umelom oplodnení sa v maternici v 8. – 9. týždni prestalo vyvíjať a došlo k zamlčanému potratu.
Iste to nie je jednoduché, ale keby sa dal vrátiť čas, vybrali by ste si to povolanie znova, alebo by šli iným smerom?
Určite by som si moje povolanie zvolila znova, pretože práca, ktorú robím, ma teší a napĺňa.
Po náročnom dni v práci sa však treba zresetovať. Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Voľný čas, keďže ho nemám veľa, sa snažím tráviť s rodinou, čiže s manželom a dcérkou, to je pre mňa najlepší reset. A keď mám viac času, tak rada a veľa čítam. Ak mám v nemocnici pokojnejšiu nočnú službu, tak prečítam aj celú knihu. 😊
